To, čím sú Tame Impala alebo Radiohead pre svet rockovej hudby, tým sú pre elektroniku a pop The Invisible. Dospelým benchmarkom, ktorý nikdy neprešľapuje na mieste a nové veci skúša zakaždým s veľkým skladateľským i aranžérskym majstrovstvom a dôrazom na pesničku. Aj na v poradí treťom albume – Patience.
Frontman kapely Dave Okumu hovorí, že asi najviac prípravu a možno aj atmosféru albumu poznačilo jeho uvedomenie si krehkosti sveta a vzácneho daru života. Zároveň aj úžasu nad tým, akú trpezlivosť s nami ľuďmi má tento svet. Zdôrazňovanie týchto vecí nám začne dávať zmysel najmä keď si uvedomíme, že Dave hral v Paríži len týždeň po teroristickom útoku v novembri 2015.
Muzikantská zrelosť a zvedavosť je zjavne skvelou kombináciou a dá sa povedať, že v hudbe The Invisible sa tak trochu zachytil výraz každého mena, s ktorým či už kapela alebo niektorý z jej členov spolupracovali: kolega z labelu Ninja Tune Roots Manuva, St Vincent, fenomenálni bubeníci Tony Allen a Jack DeJohnette, Jane Birkin,Yoko Ono, Beck, Jamie Woon či štýlovo veľmi príbuzní Hot Chip a Matthew Herbert. Bubeník Leo Taylor nahral bicie pre Adele, klávesista a basista Tom Hebert funguje aj ako člen Polar Bear, Dave Okumu produkoval úspešný album pre Jessie Ware a mohli by sme ešte chvíľu pokračovať.
Connan Mockasin, Jessie Ware, Anna Calvi, D´Angelo, Rosie Lowe či Sam Shepherd z Floating Points, títo všetci sa podpísali pod novinku Patience, títo všetci sa spolu s triom The Invisible pokúsili odovzdať asi hlavné posolstvo albumu: trpezlivo a hlbšie sa snažiť chápať zmysel života.
